Hra

Autor: Lenka Borovska | 13.3.2011 o 22:08 | (upravené 13.3.2011 o 22:19) Karma článku: 3,11 | Prečítané:  391x

Ked som bola mensia, mala som vzdy silny pocit, ze cely ten moj zivot je hra a vsetko, co sa okolo deje, je kvoli mne... Viete, akoby som bola najhlavnejsia postava nejakeho filmu a vsetko ze tu funguje pre mna.

 

Ale nechcela som to zneuzivat, tvarila som sa, ze o tom akoze neviem a v duchu som sa smiala, ked sa mi stalo nieco zle s tym, ze to je skuska a vsetci na mna potajomky pozeraju a cakaju, ako to zvladnem.. Nemohla som sa hnevat, lebo to bolo velke dobrodruzstvo "vediet", ze moji spoluziaci, ucitelky, soferi autobusu, proste vsetci, ze sedia na svojich miestach ako v kine a sleduju, co sa mi to deje. Tak som si napriklad potichu predstavovala, ze niekde za rozkom na mna sliedi chalan, co sa mi pacil a uz len caka na spravnu chvilu, ked ma pobozka.. a nakoniec za mnou aj skutocne prisiel :) vzdy...

 

Tato hra neskor prestala, uz bolo hlupe si to namyslat..

 

No nie je na tom predsa len nieco? Stale viac sa mi ukazuje, ze kazdy je tu s nejakym odkazom pre nas a vlastne sa tak podiela na nasom filme, akurat s tym rozdielom, ze o tom nemusi vediet. A zasa my hrame nejaku nepatrnu, ale mozno dolezitu ulohu vo filme kohosi ineho. Akoby sme my vsetci boli velka masa, ktora sa kde-tu zhmotni, zahra sa a znova splyva v jednote. Vsetko vie. A o sebe sa dozveda tymito malymi prihodami...

.. a je dobre takto veci vidiet a prestat sa chciet oddelovat, nic potom neboli :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Skúsili sme prejsť ilegálne z Mexika do USA. Vypustia psy a mieria na vás samopalom

Oscarový režisér nakrútil unikátnu virtuálnu realitu.

KOMENTÁRE

Vydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.


Už ste čítali?