Štyri dary

Autor: Lenka Borovska | 9.12.2016 o 21:10 | (upravené 18.12.2016 o 13:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  76x

Malý chlapec sa zamyslene prechádzal po tichom lese. Mal rád tieto prechádzky. Tam bol sám a pritom vo všetkom. 

Šiel a kde-tu zodvihol smrekovú vetvičku. Pohrával sa s nimi v rukách a tie akoby samé vedeli, čo robiť, vetvičky splietli do pekného venca. Chlapec sa pousmial, keď uvidel, aký venček jeho ruky z vetvičiek spravili a pomyslel si, že ho ešte ozdobí. V tom nad sebou pocítil závan a jeho líca sa dotklo niečo mäkké. Akoby ho pohladilo krídlo anjela. Chlapec bol nadšený myšlienkou ozdobiť svoj venček a premýšľal nad všetkými krásnymi vecami, ktoré poznal. Myslel na piesne, kvety, mamičkine vlasy, vôňu čerstvých koláčov,... Takto zamyslený sa vrátil domov. Tam už jeho mamička chystala večeru. Keď ju chlapec videl, ako s láskou pripravuje skromné jedlo, v duchu jej ďakoval, že sa o neho a jeho otca tak dobre stará. Nemali veľa peňazí a aj v komore bolo viac prázdnych políc ako tých plných, no jeho mama im na stôl vždy priniesla chutné jedlo. Z týchto myšlienok chlapca vyrušil otec, ktorý si sadol za stôl k večeri. Zopäl ruky pred sebou a vďačne sklonil hlavu. Chlapec pozrel na otcove veľké dlane. Tie dlane, ktoré chlapca toľkokrát pohladili po vlasoch, vyhadzovali hravo do vzduchu, držali pevne sekeru pri rúbaní veľkých polien dreva, objímali mamu každé ráno. Dlane, ktoré boli teraz zopäté v modlitbe nad jedlom. Otcov hlas znel silno a zároveň dojato: „Ďakujeme za tieto dary, ktoré máme pred sebou. Nemáme síce veľa, ale vždy je o nás postarané. Máme čo jesť, máme strechu nad hlavou a máme jeden druhého. V tejto modlitbe chcem vysloviť nádej, že o nás bude takto postarané vždy.“ Otec si priložil čelo k dlaniam a chvíľku takto zotrval v tichej vďačnosti. A chlapec vtedy pocítil, aký nádherný dar mu v tejto chvíli otec dal. Vedel, čím bude jeho venček ozdobený a hneď po večeri naň položil sviečku a nazval ju Nádej.

Na druhý deň len čo vyšlo slnko, chlapec radostne vybehol z domu. Nevedel sa dočkať, kedy nájde ďalšiu krásnu ozdobu na svoj venček. Utekal, až dobehol na križovatku niekoľkých ciest. Veselo sa rozbehol po jednej z nich. No v polovici zastal a rýchlo sa vrátil na križovatku, aby vykročil inou cestou. No aj teraz sa po niekoľkých rýchlych krokoch zháčil a vrátil sa. A takto sa vybral aj ďalšími cestičkami, ale z každej sa znova vrátil na križovatku. Radosť z jeho srdca sa rýchlo vytrácala a on pociťoval, ako sa doňho vkráda zmätok. Nevedel sa rozhodnúť a to ho skľučovalo. Začal sa báť, že nebude vedieť nájsť tú správnu cestu, ktorá ho zavedie za ďalšou ozdobou na jeho veniec. Ako tam tak taký zmätený na križovatke stál, uvidel starca kráčať k nemu po jednej z ciest. Keď sa starec priblížil, zastal, pozrel na chlapca a vraví: „Vidím, chlapče, že máš v srdci búrku. Nevieš si vybrať cestu. Bojíš sa, že sa vydáš po tej nesprávnej, je tak?“ Chlapec neodpovedal, ale jeho smutný pohľad starcove slová potvrdil. „Nuž, môj milý, ja som na cestách už veľa rokov. Prešiel som celý svet dvakrát a môžem ti povedať, že jedno, čo som sa vďaka cestám naučil je, že ktorákoľvek z nich ťa zavedie presne tam, kde máš byť. Nezáleží na tom, ktorou sa vydáš, vždy prídeš na to správne miesto.“ Keď to starec dopovedal, v chlapcovi sa stalo niečo zvláštne. Cítil, akoby ho zaliala príjemná vlna, ktorá z neho zmývala kúsok po kúsku bludný vír nerozhodných myšlienok. Až sa v ňom rozhostil pokoj. A chlapec vedel, že práve dostal druhý dar na svoj veniec. Keď sa vrátil domov, pridal naň ďalšiu sviečku a tú nazval Mier.

O pár dní chlapec ochorel. Mal horúčku a musel ostať ležať v posteli. Mama sa oňho starala s láskou a po nejakom čase chlapca horúčka prešla. No mama chcela, aby ešte ostal ležať v posteli, aby sa celkom uzdravil. A tak chlapec ležal a jediné, čo mohol zažívať bolo to, že pozoroval svet za oknom. Veľa sa tam v tieto chladné dni nedialo. Občas preletel nejaký vtáčik, občas sa vietor za oknom zahral s lístím. A ešte okrem striedajúceho sa slnka a mesiaca chlapec iné nezažil. Začínalo mu byť smutno. Za jeho kamarátmi, za čerstvým vzduchom, za prechádzkami v lese. Ale mama chcela, aby ešte ležal. Až jedného dňa ktosi zaklopal na dvere. Chlapec sa pokúšal začuť, kto to klope, ale nič nepočul. No v tom sa otvorili dvere na jeho izbe a dovnútra vošiel jeho najlepší kamarát. Chlapcov široký úsmev prezrádzal, ako veľmi sa teší z tejto návštevy. Jeho kamarát mu priniesol všelijaké dobroty, nejakú hračku a knihu s rozprávkami. Potom si sadol k chlapcovi na posteľ a čítal mu z knihy, rozprával sa s ním, ponúkol ho dobrotami, ktoré priniesol a takto spolu strávili celý deň. Keď jeho kamarát odišiel, chlapec si šťastný uvedomil, že dnes dostal ďalší veľký dar na svoj venček. Preto vstal a položil naň tretiu sviečku, ktorú nazval Priateľstvo.

A potom prišiel Štedrý večer. V domčeku všetko voňalo ihličím, medovníkmi, jabĺčkami, klobáskami. Stromček žiaril plamienkami sviečok, v piecke horel teplý oheň. Chlapec podišiel k oknu a uvidel žiarivé svetielka vo všetkých domoch v mestečku. Aj hviezdy na oblohe blikotali a ich svetlo sa odrážalo v bielom snehu. Chlapec cítil radosť z tejto chvíle. Vďaku za to, že sú rodiny spolu. Cítil, že ich spája niečo veľké, oživujúce. Ten najkrajší dar, ktorý si ľudia môžu navzájom dať. A na svoj venček pridal poslednú, no najväčšiu sviečku a nazval ju Láska.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Predražené predsedníctvo a kauzu Evka prešetrí NAKA

Na polícii bola desiateho januára vypovedať Zuzana Hlávková. Stalo sa tak ešte predtým, ako bol prípad posunutý elitným policajtom.

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Aké osoby sú v pozadí hazardu?


Už ste čítali?